Letiskové príbehy

Hovorí sa, že plány nikdy nevychádzajú. Neviem ako u Vás, ale u mňa to teda dosť platí.

1.Prvý krát v živote som zmeškala lietadlo v Madride, keď som po výmennom pobyte letela domov z Chicaga. Bol to prestupový let cez Madrid a mala som hrozne málo času, takže ešte v Amerike som tušila, že ten let nestihnem. Aj tomu tak bolo a tak som si pekne krásne počkala sedem hodín na letisku, po dvoch dňoch deficitu spánku. Ísť som nikam nemohla lebo som mala tri batožiny a milión ďalších somarín (asi až príliš veľa, pretože ma na letisku vo Viedni zastavili a kontrolovali všetky papiere. Nakoniec mi pán policajt so smiechom povedal, že som vyzerala podozrivo a mysleli si, že migrujem.)

2.Leteli sme na dovolenku na Seychelské ostrovy, prestupy sme mali mať v Belehrade a Dubaji. Pokazilo sa nám však lietadlo a museli sme núdzovo pristáť, čo spôsobilo to, že sme zmeškali aj všetky ostatné lety. Celú story nájdete TU.

3. Keď som letela  letela naspäť do USA pozrieť rodinu a kamarátov, Berlínske letisko sa rozhodlo štrajkovať. Let som pôvodne mala mať skoro ráno s prestupom v Berlíne, a večer pred tým mi volá teta, či vidím, že sa na Berlínskom letisku štrajkuje a rušia všetky lety. Letisko ani letecká spoločnosť mobil nedvíhali, takže sme predsa šli na letisko. Prišli na Viedenské letisko ešte skôr ako som tam mala byť, a nakoniec ma dali na priamy let z Viedne do Chicaga (ale na let som čakala 8 hodín :D)

4. Po troch týždňoch som sa vrátila domov z návštevy v USA. Neviem prečo ale hrozne si tento deň pamätám, bol štvrtok, domov som prišla večer okolo piatej, a piatok ráno o pol štvrtej som išla na letisko, pretože som odlietala na dva mesiace do Španielska. Okrem toho, rodičia boli tiež na dovolenke, takže som sa s nimi ani nestrela. Nemal ma kto zobrať na letisko, tak sme sa dohodli, že pôjdem autom na letisko a keď priletia rodičia, tak ho zoberú domov. (Podotýkam, že som po diaľnici nikdy nešoférovala, a nie som stresujúci typ, ale vtedy mi všetko jedno nebolo, a plus ešte k tomu aj jet-leg, čo som nevedela ani koľko je vlastne hodín a kde som. Ani ku komu idem do toho Španielska bývať, lebo rodinu som si našla na internete).

5. Minulé leto ma skoro nevpustili do Turecka. Keď som stála na pasovej kontrole, policajtke sa voľačo nezdalo a vážne otázky mi začala dávať a zrazu že “come with me”. Predstavte si pohľady ľudí na letisku, cítila som sa dosť divne. Zobrala ma do jednej miestnosti, kde bol ďalší policajt, čo sa ma pol hodinu vypytoval aj o nemožnom, preskenoval všetky dokumenty, otlačky prstov, fotili si ma, otázky ohľadom aj mojej pra-pra-pra babky,  a pri dverách nás strážili dvaja ďalší policajti (asi aby som neutiekla alebo čo?).

IMG_20180204_112513_810.jpg

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s