Nie každý zmeškaný let je katastrofa

Čavko, čavko, u mňa ešte skoro nikdy nič nefungovalo podla plánov, a keď si predstavujem, ako by veci mali vyzerať, tak si aj rovno poviem že aspoň viem, ako vyzerať určite nebudú. Niekedy je to dosť vtipné, a nie každý zmeškaný let je katastrofa. Je tu 5 prípadov, ktoré sa mi stali a aj keď som v niektorých momentoch nebola práve najviac nadšená z toho, teraz sa na tom smejem.

1.Prvý krát v živote som zmeškala lietadlo v Madride, keď som po výmennom pobyte letela domov z Chicaga. Bol to prestupový let cez Madrid a mala som hrozne málo času, takže ešte v Amerike som tušila, že ten let nestihnem. Aj tomu tak bolo a tak som si pekne krásne počkala sedem hodín na letisku, po dvoch dňoch deficitu spánku. Ísť som nikam nemohla lebo som mala tri batožiny, deku, počítač, príručnú aj batoh. Na letisku vo Viedni ma zastavili a kontrolovali všetky papiere, mysleli si, že migrujem.

2.Leteli sme na dovolenku na Seychelské ostrovy, prestupy sme mali mať v Belehrade a Dubaji. Že vraj sa nám ale pokazilo lietadlo, tak sme namiesto Belehradu pristáli v Temešvári, odkiaľ sme išli šesť hodín autobusom do Belehradu. V Belehrade sme prespali a ďalší večer leteli naspäť do Viedne. Celú story som aj písala ešte vtedy, tak ju nájdete TU.  Plus to malo v tom, že nám letecká spoločnosť poskytla ubytko v jednom z najluxusnejších hotelov v Belehrade a za ten deň sme Belehrad aj pochodili a dovolenku nám predĺžili.

3. Minulý marec som letela naspäť do USA pozrieť rodinu a kamarátov. Let som mala mať skoro ráno s prestupom v Berlíne, a večer pred tým mi volá teta, či vidím, že sa na Berlínskom letisku štrajkuje a rušia všetky lety. Skvele, pomyslela som si. Volala som na letisko aj do leteckej spoločnosti, kde okrem toho, že mám zrušený let, mi nikto nič nevedel povedať. Tak sme prišli na Viedenské letisko ešte skôr ako som tam mala byť, a nakoniec ma dali na priamy let z Viedne do Chicaga. Mala som šťastie v tom že som tam bola skoro, ostatní až takéto šťastie nemali a dostali dosť zaujímavé lety a lietali po zemeguli hore a dole dokým dorazili do cieľa.

4. Po troch týždňoch som sa vrátila domov z návštevy v USA. Neviem prečo ale hrozne si tento deň pamätám, bol štvrtok, domov som prišla večer okolo piatej, a piatok ráno o pol štvrtej som išla na letisko zas, pretože som odlietala na dva mesiace do Španielska. Okrem toho, rodičia boli tiež na dovolenke, takže som sa s nimi ani nestrela. Nemal ma kto zobrať na letisko, tak sme sa dohodli, že pôjdem autom na letisko a keď priletia rodičia, tak ho zoberú domov. (Podotýkam, že som po diaľnici nikdy nešoférovala, a nie som stresujúci typ, ale vtedy mi všetko jedno nebolo, a plus ešte k tomu aj jet-leg, čo som nevedela ani koľko je vlastne hodín a kde som. Ani ku komu idem do toho Španielska bývať, lebo rodinu som si našla na internete).

5. Minulé leto ma skoro nevpustili do Turecka. Keď som stála na pasovej kontrole, policajtke sa voľačo nezdalo a vážne otázky mi začala dávať a zrazu že “come with me”. Predstavte si pohľady ľudí na letisku, cítila som sa dosť divne. Zobrala ma do jednej miestnosti, kde bol ďalší policajt, čo sa ma pol hodinu vypytoval aj o nemožnom, preskenoval všetky dokumenty, otlačky prstov, fotili si ma, otázky ohľadom aj mojej pra-pra-pra babky,  a pri dverách nás strážili dvaja ďalší policajti (asi aby som neutiekla alebo čo?). Skveloš, nie? ■

IMG_20180204_112513_810.jpg

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s