Ako sa veci v Turecku majú

IMG_20170806_211123_466IMG_20170806_210112_003dolmušIMG_20170809_181640_016mesšita

Je podvečer a sedím si v dolmuši (turecký minibus) z Alanye do Manavgatu. Vzdialenosť medzi mestami je 60 km, no trepeme sa už asi hodinu a trištvrte. V Turecku je jedno, či stojíš na autobusovej zastávke alebo nie. Autobusár celú cestu vytrubuje na pocestných – veď možno chce niekto nastúpiť. Ak autobusárovi dáš znamenie, zastaví – a to aj každých dvadsať metrov ak je treba.  To je práve dôvod prečo cesta trvá niekedy viac ako večnosť, no je to efektívny a lacný spôsob dopravy – vlastne myslím, že jediný (ak nemáš vypožičané auto alebo skúter).  Zmeškať autobus je nemožné a tiež nie je určený presný čas, kedy dolmuše chodia. V asi dvadsať miestnom minibuse sa tlačí minimálne raz toľko pasažierov, rútime sa rýchlosťou približne 40km/h s otvorenými oknami a dvermi. Klíma nefunguje a mám pocit, že mi cez tie otvorené okná fúkajú horúci vzduch z fénu rovno do tváre. Slnko sa na ľavej strane pomaličky ale isto stráca  za morom a pláže chytajú oranžovo – zlatý odtieň. Miestami opustené pláže pri diaľnici sa striedajú s obrovskými hotelovými komplexmi a bazármi. Vpravo zas banánové plantáže. Plantáž za plantážou a zaprášené sivé stánky – stánok za stánkom, kde domáci predávajú banány – alebo aj grilovanú kukuricu a melón.

V diaľke modrá tabuľa s bielym nápisom Manavgat. NEUVERITEĽNÉ. Tuším sme dorazili. Rozmýšľam, čo s načatým večerom a rozhodla som sa, že sa pôjdem domov osprchovať, prezliecť sa, vrátim sa do mesta a nasáčkujem sa do kaviarne. Aspoň zavolám domov.  Veľa cudzincov prichádza do Turecka s tým, že je nebezpečné chodiť von, hlavne večer a keď si sama dievča, tak ani neopúšťaj svoj hotel, isto ťa unesú. Blbosť. Samozrejme treba rešpektovať kultúru, ale aj tu žijú ženy.

Slnko zapadlo už pred pár hodinami, bazáre plné turistov, všade ruch a tradičná ťahajúca sa zmrzlina, vône čajov, predavači sa snažia vtiahnuť turistov do obchodov a “spievajúce” mešity, ktoré zvolávajú moslimov na nočnú modlitbu. Najhonosnejšia, 4-minaretová mešita na Tureckej riviére sa nachádza práve v Manavgate. Počas dvoch rokov som tam nebola ani raz, možno by bolo načase sa pozrieť.

K mešite sa dá dostať jednoducho, vedia tam cestička popri rieke. Čím viac sa vzďaľujem od centra, tým je tu viac domácich. Chlapi sa v čajovniach zabávajú tradičnou tureckou stolovou hrou – Tavla, sčasti zahalené ženy vysedávajú na lavičkách a mám pocit, že na mňa dosť zazerajú – veď je asi vidieť, že som cudzinka (podotýkam, oblečené som mala dlhé rifle s dlhým tričkom :D). Cesta sa rozdvojuje a k mešite vedie ulička popri domoch a panelákoch. Okrem psov, mačiek a zopár otvorených maličkých lokálnych supermarketov tu nenájdeš ani jednu živú dušu.  Z balkónov počuť štrngot pohárov, tanierov aj príborov –  zjavne radi večerajú na balkóne.

Do mešity sa vchádza priestranným nádvorím so studňou v strede. Sedia pri nej dvaja muži. Pred modlitbou sa musia očistiť – umyť si tvár, ruky, ramená aj nohy. Do mešity sa ďalej postupuje schodmi a práve v nej nikto nie je. Vyzujem si teda sandále a vojdem. Celá podlaha je pokrytá červeno-zlatým kockovaným kobercom, steny aj strop detailne maľované ornamentmi v modro-zlato-červených odtieňoch. Nedá si nevšimnúť arabské nápisy – verše z Koránu.  “Islam nepripúšťa zobrazovať Boha, jedine jeho slová” – ako si tak čítam anglickú brožúrku o Islame ktorú som našla pri vstupe, do mešity vošla staršia žena, celá zahalená, vidieť jej iba tvár. “Salam Alejkum” (islamský pozdrav) – povedala, a odbočí do vyhradenej ženskej časti. Kľakne si na koberec, (smerom k Mekke – najznámejšie pútnické miesto moslimov, mesto nájdete v Saudskej Arábii. Moslimovia sa vždy musia modliť obrátení smerom k Mekke – v každej mešite je vyznačený smer), dva krát pobozká zem a následne z poličky vytiahne Korán. (Skamenená stojím a pozerám, čo vlastne robí). Zrazu vstúpi do mešity i muž, kráča dopredu. Zastane, kľakne si a dva krát pobozká zem. Ešte stále stojím bez pohnutia a mám pocit, že som na pár minút spadla do reálneho moslimského sveta. ■

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s