Dva a pol dňa v oblakoch

Predstav si, ako dobrodružne a vzrušene sa cítiš, keď niekam cestuješ. Keď sa už nevieš dočkať, kedy konečne lietadlo pristane a si extra mega happy, jedine čo chceš si spievať od radosti  a objal by si každého mravca ulici. Stalo sa to aj mne. Dvanásť hodinový let som chcela mať už za sebou a nečakane som čakala na teplo. Také ozajstné teplo. Tropické. Veď zima bola dlhá. Samozrejme, plány väčšinou “vychádzajú”..Teda aspoň mne. Dva a pol dňa v oblakoch a na letiskách pravdepodobne nie je práve vec, ktorú máš na “bucket liste”, ale všetko sa dá brať aj optimisticky. Ak by sa veci mali ináč, možno by som sa nikdy nedostala do Srbka či Rumunska.

Viedeň – Belehrad – Dubai a Seychelly sa zvrtli na Viedeň – Temešvár – Belehrad – Viedeň – Dubai a Seychelly. (Je to môj rekord, za dva a pol dňa som ešte nikdy  nestihla precestovať 5 krajín). Okrem lietadla sa nám cesta spestrila aj cestnou premávkou, a trasu medzi Temešvárom (Rumunsko) a Belehradom ( Srbsko) sme museli absolvovať busom. Namiesto plánovaných troch hodín, trvala cesta šesť. Plus, autobus nemal navigáciu, samozrejme, že sme sa stratili. Týmto spôsobom pozdravujem Pánov Policajtov, ktorí nám na Rumunsko – Srbskej hranici pozbierali pasy a high – five za otváranie všetkých kufrov v strede noci. (Hranica medzi Rumunskom a Srbskom je ešte trochu iný svet..) Keď sme sa konečne po šiestich hodinách dotrepali do Belehradu, letecká spoločnosť ná zabezpečila hotel (ktorý by the way, patrí k jedným z najkrajích v Belehrade..aspoň že tak.) Na druhý deň sme dostali aj potvrdenú infošku, že sa lietadlo počas letu pokazilo, a preto sme museli pristáť v Temešvári (takže môžem byť rada že žijem?). Do ruky sme dostali aj letenky naspäť do Viedne (zalietaj si veeeď). Po viac ako dni cestovania som bola tam, kde som aj začala. Vo Viedni. Pravdupovediac, keď sme na druhý pokus úspešne prileteli do Dubaja, nebola som si istá či sa pozerám na západ alebo východ slnka ponad Burj Khalifou.

S vážnym jet-lagom, (ale o to viac natešená), sme konečne pristáli na Seychellských ostrovoch. Hneď po vystúpení z lietadla ma prefackala riadna horúčava, a bola som si celkom istá, že sa už nič nemôže stať. Veď už sme tu. Na mieste kam sme mali priletieť pred dvomi dňami. A právu tu je kameň úrazu. MALI SME PRILETIEŤ PRED DVOMI DŇAMI..Ďalšia vec, zabudla som si ovocie v batohu, a je ZAKÁZANÉ dovoz ovocia, zeleniny a mäsa. Noemi, otvor všetky kufre pred policajtmi, málo si ich otvárala počas cesty.

20160205_124607
Otvorené letisko na Mahé, Seychelly
20160205_125053
výhľad z letiska

Cesta na apartmán bola úchvatná. Jazda medzi úzkymi a kľukatými uličkami v pralese s výhľadom na oceán, bola ako z inej planéty. Obrovské palmy sa tiahli hore niekoľko metrov, všade bola zeleň, stromy, kvety a viac zelene medzi ktorými sa premávali obrovské korytnačky a ponad preletávali  farebné papagáje. Konečne, štebot vtákov.

img_0896

img_0922

Jedna myšlienka na “Dva a pol dňa v oblakoch

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s